Na Bielu sobotu prichádzali veriaci na poklonu pri Boží hrob a zotrvávali v modlitbe a rozjímaní o Pánovom utrpení a smrti. Veľkonočná vigília sa začala po západe slnka. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána a vigília, ktorá sa v nej slávi, pripomína svätú noc, v ktorej Kristus vstal z mŕtvych. Liturgiu veľkonočnej vigílie sme začali zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a posvätením veľkonočnej sviece – paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta – Bohu vďaka“ sa od nej zapaľujú ďalšie sviece, ktoré si so sebou priniesli veriaci. Procesia s paškálom, ktorý osvetľuje tmavý interiér chrámu, pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12). Potom nasledoval veľkonočný chválospev a bohoslužba slova. Počas bohoslužby slova zaznelo slávnostné Gloria a znovu sa rozozvučali všetky zvony. Pred evanjeliom zaznelo slávnostné aleluja – čo z hebrejčiny znamená chváľte Boha. Veľkonočná vigília pokračovala obnovou krstných sľubov a eucharistickou obetou. Na záver sa konal obrad vzkriesenia a slávnostná procesia na oslavu vzkrieseného Pána, ktorá je radostným a slávnostným zvestovaním Kristovho zmŕtvychvstania celému stvoreniu.
