Štefan Senčík SJ – 25. výročie úmrtia

V nedeľu 15. novembra 2026 sme si pri sv. omši vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie pripomenuli 25. výročie úmrtia rehoľného kňaza, teológa, prekladateľa a publicistu Štefana Senčíka SJ, rodáka zo Starého Tekova. Páter Štefan Senčík sa narodil sa 12. decembra 1920 v Starom Tekove, v roku 1938 vstúpil k jezuitom v Ružomberku, v roku 1949 bol v holandskom Maastrichte vysvätený za kňaza. Pôsobil striedavo v Austrálii, vo Vatikáne, v Kanade a po návrate slobody aj na rodnom Slovensku. V Ríme páter Senčík viedol Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu celkovo 12 rokov, vo dvoch obdobiach: 1957-1963 a 1984-1990. V rokoch 1975-1981 bol v Kanade provinciálnym predstaveným slovenských jezuitov v zahraničí. Zomrel 15. novembra 2001 v Trnave, kde je aj pochovaný.
Július Kupča – 10. výročie úmrtia

V nedeľu 15. novembra 2026 sme si pri sv. omši vo filiálnom kostole Božského Srdca pripomenuli 10. výročie úmrtia kňaza Júliusa Kupču, rodáka z Hronských Kľačian. Vdp. Július Kupča sa narodil 8. februára 1943 v Hronských Kľačanoch. Po maturite na strednej škole v Leviciach v roku 1960 sa prihlásil na formáciu a štúdium do Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený v Bratislave 5. júna 1966. Kňazskú vysviacku prijal z rúk trnavského apoštolského administrátora Mons. Ambróza Lazíka. Po nástupe do pastorácie pôsobil od roku 1966 ako kaplán v Piešťanoch. V roku 1970 sa stal prefektom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. V roku 1977 sa stal farským administrátorom vo farnosti Bratislava – Trnávka a od roku 1985 pôsobil ako farský administrátor v Litave na Slovensku. V roku 1991 bol menovaný za kaplána farnosti Šurany, o rok neskôr za kaplána farnosti Hlohovec. Od roku 1994 pôsobil ako kaplán v Šali, o rok neskôr v Galante a od roku 1996 bol menovaný za kaplána farnosti Trnava-mesto-sv. Mikuláša. V roku 1998 bol opätovne ustanovený za farského administrátora. Jeho pôsobiskom sa stala farnosť Blesovce. Od roku 2000 pôsobil ako výpomocný duchovný vo farnosti Pezinok. V roku 2003 sa stal duchovným správcom Charitného domu pre chorých a starých kňazov v Pezinku. Po jeho zrušení v roku 2004 žil na odpočinku v Trnave. Od roku 2006 až do svojej smrti (+10. novembra 2016) žil na odpočinku v Dome pokojnej staroby v Cíferi.
František Richard Osvald – 100.výročie úmrtia

Pri prechádzke po Trnave zaujme návštevníkov menší park v širšom centre mesta, za bývalým cukrovarom, ktorý domáci nenazvú inak ako „Kalvária“. Dnes je to mestský park, ale v minulosti to bola prvá Kalvárska cesta v Uhorskom kráľovstve a neskôr sa tento priestor stal miestom pochovávania obyvateľov Trnavy. Dnes už po bývalom cintoríne niet ani stopy. Avšak, pozornému oku návštevníka neunikne jeden úplne osamotený a nenápadný náhrobný kameň. Koho tu zabudli? Je na ňom vyryté meno František Richard Osvald. Bol to katolícky kňaz, kultúrny historik, politik, filológ, ale i spisovateľ. Nenarodil sa v Trnave, ale v ďalekej Hodruši-Hámroch v roku 1845. Po kňazskej vysviacke v Ostrihome pôsobil ako kaplán v Starom Tekove (1869 – 1871). Neskôr pôsobil na viacerých miestach. V roku 1916 prišiel do Trnavy. Pôsobil tu ako kanonik a po vzniku ČSR bol vymenovaný do funkcie generálneho vikára pre správu tej časti Ostrihomskej arcidiecézy, ktorá sa ocitla na území Slovenska. V roku 1921 bol povýšený do hodnosti pápežského protonotára a po vzniku Trnavskej apoštolskej administratúry bol zásluhou apoštolského administrátora Pavla Jantauscha povereným generálnym vikárom.
Ako kňaz sa venoval literárnej činnosti a svoje diela i homiletické príspevky uverejňoval v rôznych časopisoch a novinách, písal tiež básne a filologické vedecké práce. Patril medzi spoluzakladateľov Spolku sv. Vojtecha, bol jeho správcom i predsedom. Stal sa aj predsedom Matice slovenskej po jej znovu obnovení a v rokoch 1919 – 1926 bol predsedom Slovenskej muzeálnej spoločnosti. Zaujímavá bola aj jeho politická činnosť, keď bol ako člen Slovenskej ľudovej strany zvolený za senátora Národného zhromaždenia. Osvald bol vzorom pre mnohých mladých a začínajúcich kňazov a okrem iného bol aj duchovným otcom Božieho služobníka biskupa Michala Buzalku.
František Richard Osvald prevzal úrad generálneho vikára vo veku 71 rokov a svedomito i zodpovedne vykonával každú zverenú úlohu. S podlomeným zdravím a z vyčerpania zomrel v Trnave „v roku 81. svojho veku a 57. požehnaného kňazského života, ráno o pol piatej“ dňa 14. apríla 1926. (Zdroj: Arcibiskupský úrad v Trnave, Stanislav Žlnay)
Adventný zájazd do Mariazellu
POZOR – ZMENA TERMÍNU

V spolupráci s CK Awertravel Vás srdečne pozývame na farský adventný zájazd do Mariazellu + adventné trhy.Mariazell je malé mestečko v spolkovej krajine Štajersko v srdci Rakúska. Mariazell patrí k najvýznamnejším pútnickým miestam v strednej Európe. Od raného stredoveku sem prúdili pútnici, aby prosili o pomoc Matku Božiu. Mariazell bol najznámejším pútnickým miestom bývalej habsburskej ríše a táto tradícia nezanikla ani po rozpade monarchie. Pútnickým centrom je Zázračná kaplnka, v strede baziliky, kde sa pod strieborným baldachýnom nachádza románska pozlátená drevená soška Panny Marie Mariazellskej – „Magna Mater Austriae“ (Veľká Matka Rakúska). Každoročne sa tu konávajú čarovné vianočné trhy, na ktorých môžete vidieť najväčší adventný veniec v Rakúsku. Mestečko je tiež preslávené ručne vyrábanými perníkmi a bylinným likérom rodinnej firmy Arzberger.
Zájazd sa uskutoční v sobotu 12. decembra 2026. Cena zájazdu: 65,- Eur/osoba.
Potvrdiť alebo nahlásiť účasť môžete v sakristii.






Obraz, ktorý inšpiruje rodičov…

Obraz Rozsievač namaľoval poľsky umelec Marian Zarembský v roku 1888. Zobrazuje veľmi obyčajný okamih z vidieckeho života premenený na niečo hlboko posvätné: otec odovzdáva vieru svojej dcére. Zastavil prácu na poli a kľačí so svojou malou dcérkou, aby sa pomodlil. Za nimi vidíme čerstvo zoranú zem, potom voly a pluh, zatiaľ čo vedľa nich leží vrece so zrnom, ktoré bude čoskoro zasiate do zeme. Azda najdojímavejší detail je v otcových rukách: ruženec. Drží svoju dcéru blízko pri sebe, keď sa spolu modlia. Jej malé rúčky sú spojené, zatiaľ čo jeho ruka ju jemne objíma. Koná dva druhy sejby! Čoskoro vstane a zaseje semeno do zeme v nádeji, že časom vyrastie a prinesie ovocie. Ale práve v tejto chvíli seje iný druh semena: semeno viery do srdca svojej dcéry. Učí ju modliť sa, nie prostredníctvom lekcie alebo knihy, ale jednoducho modlitbou s ňou.
Nech tento obraz inšpiruje najmä našich rodičov (nielen rodičov prvoprijímajúcich detí), aby sa v novom školskom roku trpezlivo a s veľkým nasadením venovali duchovnej formácii svojich detí a využili každučkú príležitosť zasiať do ich duše zrnko viery, dobra a lásky k Bohu i ľuďom. My všetci (kňazi, učitelia, animátori, farníci) Vám budeme, milí rodičia, pomáhať osobným príkladom i modlitbami.

Bohoslužobný poriadok: https://www.rkcstarytekov.sk/bohosluzby/
