Fatimský modlitbový večer
pondelok 13. mája 2024
V pondelok 13. mája 2024 sa v Starom Tekove uskutoční Fatimský modlitbový večer. Začneme o 18.30 sv. omšou, po ktorej bude nasledovať modlitba ruženca. Prineste si so sebou sviecu alebo kahanček. Srdečne pozývam všetkých mariánskych ctiteľov, členov ružencového bratstva, prvoprijímajúce deti i birmovancov.
Nedeľa Zoslania Ducha Svätého
Katolícka cirkev bude v nedeľu 19. mája sláviť Slávnosť Zoslanie Ducha Svätého. Táto slávnosť je známa aj pod názvom Turíce. Svätodušná nedeľa sa slávi 50 dní po Veľkej noci aj v iných kresťanských cirkvách. Svätodušné sviatky sú po Vianociach a Veľkej noci tretie najvýznamnejšie kresťanské sviatky.
Veriaci si na Svätodušnú nedeľu pripomínajú udalosť, keď Ježišovi učeníci zhromaždení v Jeruzaleme boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi. „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť,“ píše sa v knihe Skutkov apoštolov. V deň Turíc bol Duch Svätý zjavený ako tretia Božská osoba Najsvätejšej Trojice a zároveň v tento deň bola Cirkev zjavená svetu. Poznáme sedem darov Ducha Svätého: Dar múdrosti, Dar rozumu, Dar rady, Dar sily, Dar poznania, Dar nábožnosti a Dar bázne voči Bohu. K symbolom Ducha Svätého patrí najmä voda, ktorá naznačuje jeho pôsobenie pri krste a oheň symbolizujúci jeho pretrvávajúcu silu a tiež oblak a svetlo. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala aj holubica.
Úplné odpustky sa udeľujú veriacemu, ktorý sa v kostole alebo kaplnke zúčastňuje na slávnostnom recitovaní alebo speve hymnu Veni Creator Spiritus – Píď, Duchu Svätý, tvorivý, a to buď v prvý deň (civilného) roku (čiže 1. januára) preto, aby (si) vyprosoval Božiu pomoc do celého nadchádzajúceho roku, alebo na slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Touto slávnosťou sa končí Veľkonočné obdobie. Veľkonočná svieca sa s úctou uchováva pri krstiteľnici, aby sa od nej pri slávení krstu mohli zažať sviece pokrstených. Pri slávení pohrebných obradov sa zapálená kladie k rakve zosnulého na znak toho, že pre kresťana je smrť jeho Veľkou nocou. Od pondelka po tejto slávnosti sa modlíme ráno, na poludnie i večer Anjel Pána.
Od roku 2018 sa v celej Rímskokatolíckej cirkvi slávi v pondelok po Zoslaní Ducha Svätého, doteraz tradične označovaný ako Svätodušný pondelok, povinná liturgická spomienka Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi. Spomienku Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi ustanovila Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí dekrétom zverejneným 3. marca 2018. O tejto úcte vo svojich dielach hovoril už sv. Augustín aj sv. Lev Veľký. V novodobej histórii Cirkvi v tejto súvislosti stojí za zmienku 21. november 1964, keď svätý Pavol VI. na záver tretieho zasadnutia Druhého vatikánskeho koncilu vyhlásil Preblahoslavenú Pannu Máriu za „Matku Cirkvi, čiže celého kresťanského ľudu, tak veriacich ako aj pastierov, ktorí ju volajú najmilovanejšia Matka.“ Prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí kardinál Robert Sarah vysvetlil výber termínu liturgického dňa v tesnej blízkosti Turíc nasledovne: „Pri zvážení dôležitosti tajomstva duchovného materstva Márie, ktorá sa počnúc očakávaním Ducha Svätého na Turíce (porov. Sk 1, 14) nikdy neprestala matersky starať o Cirkev putujúcu v čase, pápež František ustanovil, že v pondelok po Zoslaní Ducha Svätého bude spomienka Panny Márie, Matky Cirkvi záväzná pre celú Katolícku cirkev rímskeho obradu. Je zrejmé prepojenie medzi turíčnou vitalitou cirkvi a materskou starostlivosťou Márie voči nej.“
Keďže je na Slovensku zvykom predĺžiť slávnosť Zoslania Ducha Svätého aj na pondelok, možno dnes vziať omšu zo slávnosti Zoslania Ducha Svätého, alebo votívnu omšu „O Duchu Svätom“ V Katolíckej cirkvi na Slovensku sa pri príležitosti Slávnosti Zoslania Ducha Svätého konajú tradičné turíčne vigílie a púte.
KRÁĽOVNÁ MESIACA MÁJ
Mesiac máj, mesiac rozkvitnutých kvetov, je zasvätený najkrajšiemu kvetu ľudského pokolenia – Panne Márii. V našich farnostiach sa počas tohto mesiaca konajú tzv. májové pobožnosti. V minulosti boli tieto mariánske pobožnosti veľmi obľúbené. Prehlbovali úctu k Nebeskej Matke, upevňovali kresťanskú vieru a prispievali k morálnej obnove Božieho ľudu. Korene májových pobožnosti siahajú k tradícii spojenej s pobožnosťou Utrpenia Pána, uctievaním svätého Kríža a modlitbami za dobré počasie. Tradičná podoba mariánskych májových pobožnosti sa začala šíriť z Talianska v 18. storočí. V máji roku 1784, v chráme kamiliánov vo Ferrare, sa prvýkrát verejne konali počas celého mesiaca. Od polovice 19. storočia sa stali skoro najvýraznejším prejavom mariánskej úcty. Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie v roku 1854 bolo veľmi silným impulzom pre ich rozkvet. V roku 1860 Ostrihomská synoda odporúčala, aby duchovní správcovia zaviedli tieto pobožnosti vo svojich farnostiach. Dôvodom pre ich veľmi silnú propagáciu boli častokrát mimoriadne politické a cirkevné okolnosti, napríklad počas konfliktu medzi Cirkvou a štátom (obdobie Kulturkampfu v Nemecku) alebo počas obidvoch svetových vojen. Po vypuknutí prvej svetovej vojny pápež Benedikt XV. priamo nariadil, aby sa modlitba za mier, ktorú sám v roku 1915 napísal, prednášala počas jeho veľmi obľúbených májových pobožnosti. Kňaz Dr. Andrej Radlinský v diele Nábožné výlevy opisuje ako prebiehali májové pobožnosti u nás. Konali sa zvyčajne večer verejne v kostole alebo súkromne doma pred obrazom Panny Márie, ktorý bol ozdobený kvetmi a vencami. Aby pobožnosť nebola len vonkajším gestom, veľmi sa odporúčalo: očistiť si srdce od hriechov, dať si dobré predsavzatie, obetovať svoje myšlienky, slová a skutky celého dňa skrze Máriu jej božskému Synovi, zúčastniť sa každý deň sv. omše a zvlášť sa zdôrazňovalo, aby z lásky ku Kristovi veriaci zo svojho srdca vykorenili nejakú chybu či zlozvyk. Počas pobožnosti sa prednášali mariánske modlitby a rozjímania, nechýbali nádherné Loretánske litánie, modlitba sv. Bernarda Rozpomeň sa, antifóna Zdravas´ Kráľovná a rôzne mariánske piesne. V dňoch od 15. do 22. mája sa ešte pripájala modlitba k sv. Jánovi Nepomuckému. Ak sa pobožnosť konala v kostole, na konci kňaz udelil veriacim požehnanie so Sviatosťou Oltárnou. Aj v súčasnosti môže byť májová pobožnosť konajúca sa v chráme či súkromne doma v rodinnom kruhu, v kaplnke či pod šírim nebom krásnou duchovnou kyticou a modlitbou srdca, ktorá nadchne človeka a stane sa príjemnou chvíľou dňa, nielen pre starších. V našich kostoloch v máji konáme túto pobožnosť pred každou sv. omšou. Som vďačný aj všetkým obetavým a zbožným ženám z našich filiálnych obcí, ktoré sa počas celého mesiaca stretávajú každý deň v chráme na pobožnostiach. Nech slová Andreja Radlinského povzbudia k modlitbe aj ostatných, najmä rodičov, deti i mládež: Mária, najmilostivejšia Kráľovná neba, neprestáva vyprosovať ľudskému pokoleniu vždy nové dobrodenia. Vyprosuje a prináša potešenie zarmúteným, silu malomyseľným, svetlo poblúdeným, pomoc chudobným a chorým, odpustenie i spásu hriešnikom a vytrvalosť spravodlivým. … V tomto tak príjemnom mesiaci, keď sa do nového zeleného rúcha obliekajú nivy, doliny a háje, keď ľúbezná vôňa kvetov naplňuje povetrie, keď vtáci svojím spevom sa zase ozývajú na slávu Stvoriteľovi, keď sa všetko hýbe k novému životu a keď každé srdce cíti radosť nad krásou prírody, každý človek mal by najviac zvelebovať Božiu dobrotu, moc a múdrosť. Príroda neodopiera chválu Bohu, len mnohí ľudia v tomto príjemnom mesiaci zabúdajú na toho, ktorý im pripravil toľké radosti.
Bohoslužobný poriadok: https://www.rkcstarytekov.sk/bohosluzby/